Boh vie, aké ľudské vlastnosti ohrozujú náš vzťah k nemu a tiež medziľudské vzťahy. V ôsmej časti Desatora nám je na srdce kladené to, aby naše slová mali váhu – aby naše áno bolo „áno“ a nie, aby bolo „nie“. Podobne, ako nesieme zodpovednosť za naše skutky, tak nesieme zodpovednosť aj za naše slová. Táto časť Dekalógu v sebe nesie hlbší odkaz, akoby sa mohlo zdať na prvý pohľad – tento fenomén je však prítomný v celej Biblii.
Opäť musíme konštatovať o múdrosti a nadčasovosti tohto odkazu z kamenných tabúľ. V dnešnej premedializovanej informačnej dobe, keď získavanie informácií je otázkou pár sekúnd, je potreba ich pravdivosti veľmi naliehavá.
„Čo je pravda?“ Túto zásadnú a večnú otázku kládol aj Pilát Ježišovi, keď ho vypočúval v zmanipulovanom procese. Ježiš bol krivo obvinený, boli voči nemu vyrieknuté krivé svedectvá. Ostrými slovami si ľudia vyžiadali, aby Božieho syna Ježiša ukrižovali a vraha Barabáša oslobodili.
Áno, slová môžu zabiť – niekedy doslova. Od týchto udalostí uplynuli už dve tisícročia a stále ľudia kričia – „Ukrižuj ho!“. Dokonca aj dnes. Z médií sme denno-denne atakovaní spleťou informácií, ktoré spracovať je veľmi náročné, najmä ak sú podávané tendenčne, nepravdivo, ba až klamlivo. Nemali by sme byť však pasívni prijímatelia takýchto informácií, ale sami by sme sa mali vzdelávať, aby sme sa mohli orientovať v informačnom smogu. Je smutné, ak kresťania nevedia primerane a fundovane reagovať na rôzne témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, pričom častou príčinou je to, že bezhlavo a nekriticky prijímajú nepravdivé a úmyslene deformované informácie. Niekedy sme priam šokovaní, čo si o Cirkvi a jej členoch myslia neveriaci alebo aj veriaci, pričom pri bližšom a kritickom pohľade by sme zistili, že disponujú skreslenými až nepravdivými informáciami.
Rôzne spoločensky citlivé témy ako sú cirkevné majetky, celibát, homosexualita, pred-manželská a manželská čistota, ochrana života, pôsobenie kresťanov v politike, … sú vo veľkej miere poznačené manipuláciami, ktoré sa nám podsúvajú už desiatky rokov. Sami vidíme, že je ťažká diskusia s ľuďmi, ktorí nemajú úplné a pravdivé informácie a niekedy po nich, žiaľ, ani netúžia. V spoločnosti, v zamestnaní, v škole ba aj v rodinách potom nastáva nedorozumenie, ktoré vedie k rozdeleniu. Žiaľ, aj kresťania prispievajú k šíreniu klamstiev tým, že nekriticky sledujú televíziu, rozhlas, či kupujú tlačové médiá, ktoré denne, často veľmi rafinovane šíria klamstvá, polopravdy a dezinformácie. Podporou bulvárnych, či polobulvárnych médií ideme nielen proti sebe ako kresťanom, ale aj voči celej spoločnosti vrátane svojej rodiny.
Často vieme viac informácií o úplne cudzích – v podstate nevýznamných – ľuďoch ako o svojich najbližších. Martin Šiška