Slušne nám pripomína to, že na tomto mieste si ľudia vybavujú veci, pre ktoré chcú mať svoje súkromie napriek tomu, že sú na verejnosti – potrebujú mať svoju komfortnú zónu.
Ježiš počas celého svojho verejného účinkovania prejavoval milosrdenstvo a súcit s trpiacimi.Učeníci nasávali jeho bezpodmienečnú lásku priamo z prvej ruky. Chodili s ním, jedli, cestovali, videli množstvo zázrakov a obrátení. Z ľudského hľadiska by sme možno povedali, že už ich takmer nič nemôže prekvapiť. Veď vzkriesenie mŕtveho, či vyhnanie zlých duchov, či chodenie po vode, už videli. A aj my to už berieme ako niečo samozrejmé. Dnes však Ježiš prekročil niečo silnejšie – prekročil zónu komfortu svojich učeníkov a aj svoju a veľmi výrazne. Umyl im nohy. Áno nohy. Taký je náš Boh. Nielenže dnes urobil prácu otroka, ale zajtra ho za cenu otroka predajú.
On je však napriek tomu všetkému v každej chvíli úplným Pánom situácie. Veď kto by si bol dovolil povedať Pilátovi, ktorý mal takmer neobmedzenú moc, že by tú moc nemal, ak by mu nebola daná z hora? To bola ale trúfalosť!
Ježiš sa nás aj v tohtoročný Zelený štvrtok pýta:„Chápete, čo som vám urobil?“ „Peter, Marián, Tomáš, Katka, Martina, Miška, … chápeš čo Ježiš pre Teba urobil a stále robí?“
On prekročil svoju zónu komfortu, aby sme aj my mali odvahu prekročiť tú svoju, resp. aby sme ho do tej našej komfortnej zóny pustili. Aby sme odstránili tú pomyselnú tabuľku „Dodržujte diskrétnu zónu.“ Ježiš čaká práve na tento okamih, keď ho pustíme k sebe bližšie. Tak blízko, aby nám mohol umyť nielen naše nohy, ale aby sa mohol dotýkať nášho srdca, našich pier, našich očí a uší a aby nás takto mohol celých obmyť svojou láskou. Tou istou láskou, ktorú prejavoval svojím pozemským súčasníkom.
Mnohí ste už začali túto pomyselnú tabuľku odstraňovať tým, že ste boli na svätej spovedi. To je však iba začiatok. Spoveď, Eucharistia... svätá omša ...všetky tie sviatosti, sväteniny, obrady,.. symboly... to sú „len“ prostriedky. Boh chce, aby sme sa mu poddali a nechali sa ním viesť. On má s každým z nás svoj špeciálny plán. Tak, ako čítame v životopisoch svätých a vidíme ten Boží plán s nimi, tak nejaký plán je aj pre nás. Musíme ho však objaviť. Pustiť Ježiša, aby nás premenil, aby sme ho zajtra neopustili a nezradili. Na to však potrebujeme mať s ním veľmi blízky vzťah – nie povrchný, ale veľmi blízky. Až taký, že nám nebude vadiť, ak nám občas umyje nohy a tiež naše vnútro. Prvým krokom by mohla byť osobná modlitba, kde Ježiša pozveme na „kus reči“ a okrem vyliatia nášho srdca skúsime počúvať naše vnútro, čo v ňom Boží Duch hovorí nám.
Martin Šiška
