Desatoro – „Nezosmilníš“ – 4. časť: Zasvätené osoby – rehoľníci

Autor: Martin Šiška | 25.1.2015 o 8:15 | (upravené 9.2.2015 o 22:10) Karma článku: 2,34 | Prečítané:  403x

Vodu kážu, víno pijú.“ Aj takto mnohí z nás buď povedali, alebo aspoň počuli hovoriť na adresu kňazov. Boh si skrze čistotu pripravuje ľudí celých, nie polovičných. Osobitne pre slobodných laikov a osobitne pre manželov. Zasvätené osoby sú však niečím špecifické. Zriekajú sa pohlavného života, aby sa celí zasvätili Bohu. História celibátu by určite mohla zabrať nielen samostatný článok, ale aj celú knihu.

Zasvätené osoby – rehoľníci

„Vodu kážu, víno pijú.“ Aj takto mnohí z nás buď povedali, alebo aspoň počuli hovoriť na adresu kňazov. Boh si skrze čistotu pripravuje ľudí celých, nie polovičných. Osobitne pre slobodných laikov a osobitne pre manželov. Zasvätené osoby sú však niečím špecifické. Zriekajú sa pohlavného života, aby sa celí zasvätili Bohu. História celibátu by určite mohla zabrať nielen samostatný článok, ale aj celú knihu.

Téma čistoty u rehoľníkov je v dnešnej dobe veľmi diskutovaná. Len nedávno náš Svätý otec František začal robiť prieskum v Cirkvi. Asi nás neprekvapí, že kresťanov a najmä neveriacich najviac trápi práve celibát kňazov – aspoň podľa médií. Dôvodov je hneď niekoľko – je to neprirodzené, majú tajné „známosti.“, trápi sa...

Nedávno – v Roku kňazov – sa akoby roztrhlo vrece s prípadmi, kde kňazi boli páchateľmi sexuálneho násilia. Pre neveriacich a ľudí, ktorí nenávidia Cirkev (často ani sami nevedia prečo) to bola voda na mlyn. Okrem vlny odporu (oprávneného) a nenávisti, ktorú prejavovali, mali ihneď po ruke riešenie – zrušiť celibát. Veriaci prežívali situáciu pri týchto kňazoch možno o čosi ťažšie.

Veriť tým informáciám, či nie?

Z takého množstva prípadov sa ťažko uniká. Na jednej strane príslušnosť ku Kristovej nesmrteľnej Cirkvi a na druhej strane obrovské sklamanie z tých, ktorí v nej slúžia, ba dokonca ju vedú. Rozčarovanie, hnev, sklamanie boli úplne legitímne. V každom prípade na Cirkev pribudla veľká čierna škvrna, na ktorú ťažko zabudnúť. Okrem trestania skutočných vinníkov sa však stáva stále aktuálnejšia otázka celibátu zasvätených osôb.

Pod tlakom jednostranných argumentov, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán, sa ťažko objektívne rozhoduje. Pre korektnú odpoveď sa na túto delikátnu problematiku treba pozrieť komplexne.

Od spoločnosti, ktorá je prioritne zameraná na konzum, sexuálnu slobodu, nezodpovedný prístup k rodine... len ťažko môžeme čakať seriózny prístup. Nehovoriac už o tom, že veľmi negatívnu úlohu tu zohrávajú médiá. Tak teda kde hľadať?

Veď dôvera Cirkvi je takto naštrbená. Naozaj? Veď Cirkev (aj skrze pápeža) jasne zaujala stanovisko, kde takéto správanie odsudzuje.

Ku koreňu celibátu

Ježiš Kristus sa sám vyjadril o zasvätených osobách žijúcich v čistote ako o blahoslavených. On sám si tiež zvolil takúto cestu. Aj keď by ho niektorí radi (aj dodatočne v dnešnej dobe – viď nedávne fámy v médiách) oženili- ženatý nebol. Keďže kňazi sú jeho nasledovníkmi, tak praktizovanie celibátu je logické.

Od Ježišových čias už prešlo mnoho storočí a okrem Nového Zákona nám o pozitívnom prínose celibátu vypovedajú mnohí svätí a sväté. Mnohí z nich získali aj titul „učiteľ Cirkvi“. Totiž nielen slovami, ale aj svojím životom ukázali krásu a prínos celibátu. Toto je cenný materiál aj pre moderného človeka. Zvlášť nám môžu byť blízki rehoľníci z nedávnych čias – blahoslavená matka Tereza, svätý páter Pio, svätý Ján Pavol II. Len ťažko by sme si ich vedeli predstaviť ženatých, či vydaté.

Je pravda, že osobe žijúcej v manželstve sa to s ľahkosťou píše. Tiež možno pozorovať to, že o ženenie kňazov sa viac zaujímajú laici ako duchovenstvo.

Iste, vzdať sa pohlavného života nie je jednoduché a romantické rozhodnutie. Ako spomínal istý slovenský kňaz, že sa nevzdávajú „smetného koša.“

Pre odpoveď na našu otázku a lepšie pochopenie nám však nejaké historické dôvody nemusia stačiť.

Azda viac by nám pomohlo, ak uvidíme pozitívny prínos celibátu pre Cirkev, ale aj pre samotné zasvätené osoby. A nielen to. „Cirkev“ môže niekomu znieť neosobne. Naša bezprostredná skúsenosť by nás mohla osloviť – jednou z mnohých situácií to môže byť napr. dôvera preukázaná spovedníkovi.

Možno by sme predsa len chceli našich duchovných otcov oženiť, aby mali skúsenosť skutočných otcov a manželov. Lenže lekár nemusí mať hneď rakovinu, čí nejakú „vychytenú“ chorobu, aby porozumel príznakom a vedel pacienta aj liečiť. Rukolapným dôkazom toho, že aj osoby zasvätené (určite pochádzajú z nejakej rodiny) rozumejú problematike manželstiev, výchovy,... sú mnohé veľmi kvalitné knihy, ktoré napísali. Na druhej strane kňaz nemusí byť manželským poradcom – on je predovšetkým duchovným poradcom, sprievodcom – a na to nemusí predsa žiť v manželstve.

Je to iba teória, knihy, poučky?

Pre týchto znalcov ľudských duší to však bola (a je) predovšetkým prax. Svätý don Bosco, či sv. Filip Neri svoju príručku napísali svojim životom. Ich pedagogický prístup funguje aj v tých najťažších podmienkach už niekoľko desaťročí. Podobne by sa dali nájsť iné osobnosti aj na Slovensku – Marián Kuffa, p. Milan Bubák, o. Pavol Hudák a ďalší.

Médiá sa snažia urobiť z reholníkov čudákov, ľudí – ktorí túžia iba po zrušení celibátu. Iste, sú medzi nimi aj nečestní, ale to nie je dôvod na uposlúchnutie „dobrých rád“ verejnosti. Ani do manželstva nejdeme povoliť neveru, len preto, že nevera je ich veľkým problémom.

Rehoľníci majú dôsledne žiť čistotu srdca aj tela – len takto si môžu získať späť stratenú dôveru mnohých.

Veriaci, aj všetci, ktorí sa s nimi akýmkoľvek spôsobom stretávame im v tom máme byť nápomocní. Aj oni sú len ľuďmi z mäsa a kostí. Don Bosco to prirovnáva k otvorenému ohňu, ktorý priložíme k slame – čo sa stane asi všetci tušíme.

Prajem Vám, aby ste v duchovných osobách objavili ich radosť z toho, že celí patria Bohu už tu na Zemi.

Martin Šiška

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?