Desatoro – Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni

Autor: Martin Šiška | 8.11.2013 o 19:21 | (upravené 8.11.2013 o 22:44) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  518x

“Toto prikázanie nám prikazuje sláviť nedeľu a prikázané sviatky účasťou na svätej omši a zároveň to má byť deň oddychu, kedy človek nemá vykonávať ťažkú prácu. Nedeľa je dňom, ktorý môžeme venovať sebe, rodine, odpočinku, kultúre, spoločenskému životu. Prečo práve nedeľa? V nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych. Boh keď stvoril svet, siedmy deň odpočíval.” - takýchto a podobných zhustených komentárov k tretiemu božiemu príkazu nájdeme v literatúre a na internete mnoho v rôznych obmenách.

 

Žiaľ, aj v tomto Božom príkaze sa neraz dáme ľahko oklamať mediálnymi manipuláciami, že táto časť Dekalógu je “namierená” proti človeku, proti jeho slobode. Často sa práve táto téma sviatočného odpočinku politizuje a získava sa tak politický kapitál.

 

Odpočinok, slávenie a svätenie patrí k človeku neodmysliteľne, tak ako práca, tvorivosť, vynaliezavosť. Bez dostatočného a kvalitného odpočinku ťažko môžeme podávať uspokojivé výkony, mať radosť zo života, z práce, byť motivovaní ...

Boh pozná dokonale človeka a tento bod Desatora je skôr odmenou, ako príkazom. Obraz odpočinku nachádzame už v prvých statiach knihy Genezis, kde posledný deň Boh “odpočíval” a kontemploval svoje dielo.

Na viacerých miestach v Biblii nachádzame v rôznych obmenách “príkaz”na svätenie sviatočných dní – v Starom zákone sa jednalo najmä o svätenie soboty. Novou Zmluvou Ježiš otvára éru svätenia nedele, ako pamätného dňa na jeho zmŕtvychvstanie.

 

Pre kresťanov žijúcich v nie tak dávnych časoch bolo slávnostné prežívanie sviatkov úplnou samozrejmosťou. V posledných desaťročiach sme však nanosili na toto božie odporúčanie priveľa prachu a špiny. Biblia - ako nevyčerpateľný zdroj múdrosti – nám aj po toľkých tisícročiach stále ukazuje správny smer. Z pochabých ľudských pokusov zmeniť rytmus odpočinku spomeniem aspoň pokus Francúzkej revolúcie, kde sa osvietenci pokúsili o 10 dňový pracovný týždeň.

 

Možno pre niektorých skeptikov je Biblia nedostatočný argument na nejaký “úplný” odpočinok a pookriatie nad svojím životom. Žijeme v dobe výskumov a štúdií, keď takmer všetko vieme vypočítať, zmerať, vedecky podchytiť. Paradoxne sa však týmito výsledkami, ktoré nám prináša najmodernejšia veda, neriadime, ba neraz nimi až pohŕdame. Áno, aj vedecké štúdie ukazujú nevyhnutnosť pravidelného odpočinku a dostatočného zregenerovania sa.

 

V Biblii Boh hovorí k ľudu jeho vlastným jazykom, tak aby mu rozumel. Nemal prieskumy, štúdie, štatistiky,... On to proste vedel a ponúkol nám to v Dekalógu, ktorý ani dnes nič nestratil zo svojej aktuálnosti. Skôr naopak – v dnešnom uponáhľanom svete priam nevyhnutne potrebujeme dostatočný oddych a priestor pre duchovno.

Svätiť, hm – ale čo si pod tým mám predstaviť ? Možno by sme si mohli pomôcť významom slova svätý, čo znamená “oddelený” od všedného. Takže Sviatočný deň máme “oddeliť” od všedných dní. Určiť si v ňom dostatok času pre duchovno.

Nedeľa, resp. akýkoľvek sviatok nemá byť “sladkým” nič nerobením, ale užitočnou reflexiou pookriatím nad nedávnymi dňami, udalosťami, stretnutiami, sklamaniami, radosťami, či starosťami ...

Tiež to nemá byť deň, keď dobehneme, čo sme v týždni nestihli upratať, dobetónať, kúpiť,...

Indiáni majú veľmi výstižnú múdrosť, že je potrebné sa občas zastaviť, aby duša dobehla telo.

Boh nechce, aby sme vo sviatok upratovali a budovali naše kamenné domy, záhrady, autá...na to máme celý pracovný týždeň. On chce, aby sme upratovali a budovali naše “domy” z mäsa a kostí, ktoré sú chrámom Ducha svätého.

Avšak sviatočný deň to nie je “iba” svätá omša, ako si to niektorí pomýlili a navrhovali umiestniť kaplnky do nákupných centier, aby si predavačky mohli splniť svoju “povinnú” návštevu nedeľnej bohoslužby. To je úplne scestné riešenie – kedy bude mať táto osoba sviatok ? Len tú jednu hodinu na svätej omši ?

Boh nám však dáva a ponúka mnoho ďalších možností, ako duchovne rásť a takto svätiť deň. O čo tu však v skutočnosti ide ? Týmto svätením posväcujeme seba, svojich blízkych a pripravujeme sa na zvládnutie “všedných” dní, ktoré nás čakajú so svojimi starosťami a povinnosťami. Táto, iba pre človeka charakteristická činnosť, nám teda umožňuje rásť a zdokonalovať sa nielen profesne (ako to zväčša robíme v pracovných dňoch), ale najmä ľudsky – teda budovať seba ako celistvú osobnosť nielen fyzickú, ale najmä duševnú a duchovnú.

Sviatok, to je teda veľmi vhodný čas na venovanie sa rozvoju vzťahov ja a Boh, ja a moji blízki a tiež vzťak k sebe samému.

Nezdá sa mi, že by sviatočné nákupy v hypermarketoch, horúčkovité stavebné práce,... nejako pozitívne prispievali k spomínaným cieľom rastu, budovania.

Často krát sa celý rok tešíme na dovolenku, na vysnený dlhší odpočinok,.. - je však zarážajúce ako ľahko sa dávame ovlyvniť zámerne zmanipulovanými informáciami z televízie, rozhlasu, novín, časopisov,...že Cirkev chce “zakázať” nedeľnú prácu snáď aj pohotovostným lekárom, hasičom, zrušiť nedeľné kaviarne atď. Dúfam, že každému súdnemu človeku je zrejmé, čo je a čo nie je nevyhnutné vykonávať aj vo sviatok.

S týmto tretím prikázaním veľmi úzko súvisí Božia ochrana rodiny a manželstva, a tým aj celej našej spoločnosti, ktorá na nich je postavená. Ako ? Veľmi jednoducho.

V nekonečnom zhone povinností, úloh, prác a nákupov akosi nevedome zabúdame na to najzákladnejšie – na naše vzťahy. Darmo budeme mať vybudované rodinné sídla, zabezpečené deti, najnovší model auta ... keď v našich rodinách nebude miesto a čas na spoločne strávené chvíle, keď si môžeme povedať viac než povrchné informácie o ničom, ale keď môžeme hovoriť o svojich pocitoch, vnútornom svete ... Na toto však človek potrebuje čas – spoločný čas. Potrebuje ho každý – dokonca aj jednoduchý robotník, či predavačka. Každý má nejakú rodinu a priateľov. Manželstvo a rodina je veľmi ohrozená nedostatkom spoločne a kvalitne stráveného času. Myslím tým, že sme síce každý deň spolu, ale v skutočnosti môžeme byť od seba veľmi vzdialení. Ťažko sa nám potom riešia problémy a ťažkosti, keď popri budovaní nehnuteľností zabúdame na budovanie toho najdôležitejšieho – vzťahu k Bohu a k svojim najbližším.

Človek je stvorený na Boží obraz, ak tento obraz znetvoríme svojimi neuváženými zásahmi, dostaneme karikatúru, ktorá trpí duchovnou prázdnotou, workoholizmom, vyhorením (nechuťou k akejkoľvek aktivite), všetkými možnými modernými psychickými chorobami, ktoré priamo, či nepriamo súvisia s našou preťaženosťou. Ak chceme nájsť skutočný obraz, na ktorý sme boli stvorení, musíme odstrániť príčinu jeho znehodnotenia – odstraňovanie iba následkov je funkčné iba krátkodobo, ak vôbec.

Želám Vám, aby ste si v nielen vo sviatočné dni dokázali nájsť čas na plnohodnotný oddych a budovanie vzťahov, ale aby ste si túto radosť dožičili v čo najhonejšej miere aj inokedy.

Martin Šiška

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?